Mne sa najviac páči starožitný nábytok. Nie je hádam nič krajšie ako keď prídete domov a usadíte sa v krásnom čalúnenom starožitnom kresle, ktoré má drevenú konštrukciu a drevo je vyrezávané rôznymi ornamentmi. V spálňach máte krásne starožitné komody na štyroch nožičkách so zásuvkami, ktoré zdobia originálne kovové rukoväte a nádherné drevené vyrezávané manželské postele, v ktorých sa zakaždým cítim ako kráľovná. Na stenách mi visia zrkadlá orámované opäť vyrezávaným drevom, skoro ako v rozprávke. Niektorí ľudia si nechávajú starožitný nábytok dovážať zo zahraničia. Veľmi obľúbené sú napríklad tibetské maľbami zdobené skrinky alebo viktoriánske anglické lakované stolíky z tmavého dreva. Ja zatiaľ nemám svoj vlastný dom, ale veľmi rada nakupujem a vyhľadávam takéto skoro historické kúsky. Robím si takú malú zbierku nábytku, ktorý by som jedného dňa chcela mať vo svojom vlastnom „kráľovstve“.
Veľmi praktické sú rohové sedačky a sedacie súpravy, ale keďže je veľmi málo strarožitného nábytku tohto typu, vymyslela som si to inak. Predstavujem si dve dvojsedačky rovnakého typu (ak by neboli rovnaké, aspoň by som si ich nechala očalúniť rovnakou látkou) a jedno kreslo samostatné s malou čalúnenou taburetkou. Pri tomto kresle by sa po pravej strane nachádzal okrúhly starožitný lakovaný stolík. Všetok nábytok by bol ladený v teplých farbách. Moja dnešná konkrétna predstava sa môže časom zmeniť, samozrejme, no v podstate princíp zostane rovnaký.
Okrem toho, že starožitnosti sú nesmierne krásne, pretože boli vyrábané ručne a veľmi detailne, taktiež sú oveľa kvalitnejšie. Dnešné produkty akéhokoľvek druhu sú menej kvalitné kvôli rýchlej dobe, obratu a kvôli veľkej konkurencii.
Teší ma, keď viem, že nábytok, ktorý si postupne kupujem, má za sebou určitú históriu a pôsobí na mňa veľmi útulne a príjemne. A keďže tento nábytok je už veľmi starý, o to viac si to vážim, že ho mám.
Veľmi praktické sú rohové sedačky a sedacie súpravy, ale keďže je veľmi málo strarožitného nábytku tohto typu, vymyslela som si to inak. Predstavujem si dve dvojsedačky rovnakého typu (ak by neboli rovnaké, aspoň by som si ich nechala očalúniť rovnakou látkou) a jedno kreslo samostatné s malou čalúnenou taburetkou. Pri tomto kresle by sa po pravej strane nachádzal okrúhly starožitný lakovaný stolík. Všetok nábytok by bol ladený v teplých farbách. Moja dnešná konkrétna predstava sa môže časom zmeniť, samozrejme, no v podstate princíp zostane rovnaký.
Okrem toho, že starožitnosti sú nesmierne krásne, pretože boli vyrábané ručne a veľmi detailne, taktiež sú oveľa kvalitnejšie. Dnešné produkty akéhokoľvek druhu sú menej kvalitné kvôli rýchlej dobe, obratu a kvôli veľkej konkurencii.
Teší ma, keď viem, že nábytok, ktorý si postupne kupujem, má za sebou určitú históriu a pôsobí na mňa veľmi útulne a príjemne. A keďže tento nábytok je už veľmi starý, o to viac si to vážim, že ho mám.
RSS Feed